Už si vlastne ani nespomínam, kedy som napísala niečo len tak... Myslím, len tak z vlastnej hlavy. Žiadne odborné ,,prepisy“ kníh za ktoré vám dajú známku alebo nebodaj titul. Určite to dobre poznáte, sedíte na lavičke v meste. Človek s ktorým sa máte stretnúť vám napísal, že bude chvíľku meškať. Tak ste si našli najbližší tieň a bez toho, aby ste si uvedomili čo robíte, ste začali pozorovať ľudí okolo seba. Hodnotíte ich, čo majú oblečené, prečo sa na seba tak pozerajú? A prečo sa tak mračí do toho mobilu? Aha, ta sa ráno ponáhľala, nemá vzadu učesané vlasy. A toto? Toto bude prvé rande. Jeeej.
Áno, naša myseľ je neustále v pohybe. Teda neviem ako sú na tom muži, ale my- ženy máme v hlavách neutíšiteľné osie hniezdo, ktoré neustále bzučí, hľadá súvislosti a prepája fikciu s realitou alebo naopak. Čím som staršia, tým som v pozorovaní skúsenejšia. Tým sa nechcem chváliť. Znamená to len, že si objekty svojho záujmu vyberám starostlivejšie. Veď toľko kníh, citátov a blogov nám z každej strany zdôrazňuje fakt... ste to načo celý deň myslíte... Niečo ako, ste to čo jete, ale toto sa týka myšlienok. Je to naozaj tak? To, že sa váš partner dal dokopy so svojou kolegyňou na ktorú ste žiarlili, je vlastne vaša chyba? To, že ste si nakoniec našli podnájom, v ktorom sú rovnaké dvere, ako tie čo máte na pozadí telefónu celú zimu je náhoda? Chceli ste psa? Zrazu ide kamarát na dovolenku a vy ,,vyfasujete“ Ronyho? Aj keď len na dva týždne, ale emócia prechádzky s vodítkom v ruke je naplnená. Áno. Stáva sa to denne a pokiaľ nemáte osobnú skúsenosť pravdepodobne ste si ju len neuvedomili alebo je ,,ešte len na ceste“.
Viac ako konkrétne prípady ma však odjakživa zaujímal fakt, čo sa stane, keď sa ,,môj tanečný priestor“ pretne s tanečným priestorom niekoho iného. Teda, čo keď moje predstavy a myšlienky obsahujú aj nutnú zmenu v živote niekoho iného? Čo potom? Víťazí ten, kto silnejšie myslí? Chápete. Čo keď je náš život len sarkastickým prepojením túžob ľudí okolo nás? Každý si je strojcom svojho šťastia. Bodaj by. Niekedy sa vecí proste dejú, točia, menia. Sú ako počasie v Tatrách počas leta. Krásne a slnečné ráno, ktoré nás vyláka na najvyšší kopec a keď budeme pod vrcholom strhne sa búrka. Búrka, ktorú si želal sused, aby nemusel večer po práci polievať záhradu.
Jediné čo v tomto živote môžeme ovplyvniť na sto percent sú naše reakcie. Pretože to čo robia iní je ich karma, no to ako na to reagujeme naša karma.
Neviem ako vy, ja chcem mať aspoň pocit, že za kormidlom môjho života stojím ja.